Fakuldade Ekonomia
Kurríkulu Fakuldade Ekonomia
Objetivu sira hosi kurríkulu Ekonomia nian maka atu permite estudante sira atu dezenvolve interese ida hodi esplora hahalok umanu no kestaun sosiál sira liuhosi, perspetiva ekonómika ida, komprende mundu ne'ebé sira moris liuhosi domíniu ba koñesimentu ekonómiku báziku, hasa'e sira-nia kapasidade intelektuál jerál ba aprendizajen durante moris tomak, liuhosi dezenvolve sira-nia kapasidade sira iha análize ekonómiku, atu nune'e sira iha abilidade nesesáriu sira hodi halo razaun kona-ba asuntu sira no halo opsaun sira; no partisipa nu’udar sidadaun ne’ebé informadu no responsavel iha prosesu foti desizaun sira iha sosiedade demokrátiku modernu ida.
Objetivu kurríkulu ekonómiku mak estudante sira sei dezenvolve koñesimentu no komprensaun kona-ba konseitu ekonomia, problema ekonómiku báziku, forsa oioin merkadu nian, interasaun setór ekonómiku oioin, ekonomia no nia relasaun ho parte seluk mundu nian, Saida mak ekonomia, problema ekonómiku báziku tolu, prokura no oferta, mudansa iha demanda no oferta, elastisidade presu demanda no oferta, intervensaun merkadu (iii). Propriedade ba empreza sira, produsaun no divizaun serbisu nian, fatór sira produsaun nian, produsaun iha tempu badak no tempu naruk, espansaun empreza sira nian, merkadu no estrutura merkadu nian, maximizasaun lukru no determinasaun produsaun nian, surplus konsumidór no surplus produtór nian, kompetisaun no efisiénsia, papél governu nian, fallansu merkadu nian, papél governu nian: ekuidade no dezigualdade rendimentu nian, sasukat PIB no rendimentu ekonómiku nian: determinasaun no nivel presu, problema makroekonómiku, polítika fiskál no orsamentu, osan no banku, oferta osan no kriasaun osan, demanda osan no ekilíbriu merkadu osan, polítika monetária no teoria kuantidade osan nian, komérsiu internasionál, presu monopóliu, hahalok anti-kompetitivu.
Tanba ne’e estudante sira sei dezenvolve abilidade atu interpreta informasaun ekonómika, aplika sira-nia koñesimentu ekonómiku ba problema no asuntu oioin, analiza informasaun liuhosi utilizasaun teoria ekonómika, avalia informasaun no komunika ideia ekonómika iha forma ne’ebé klaru no lójiku no apropriadu. Estudante sira sei dezenvolve valór no atitude sira atu nune'e sira bele partisipa nu'udar ema ne'ebé informadu iha diskusaun kona-ba asuntu ekonómiku no foti desizaun no sai sidadaun ne'ebé ativu no responsavel no kontribui ba moris-di'ak komunidade lokál, nasaun no mundu.
- 𝐔𝐍𝐏𝐀𝐙 𝐊𝐎𝐍𝐓𝐈𝐍𝐔𝐀 𝐒𝐈𝐌𝐔 𝐑𝐄𝐆𝐈𝐒𝐓𝐑𝐀𝐒𝐀𝐔𝐍 𝐄𝐒𝐓𝐔𝐃𝐀𝐍𝐓𝐄 𝐅𝐎𝐔𝐍 𝐁𝐀 𝐅𝐀𝐒𝐄 𝐃𝐀𝐑𝐔𝐀𝐊
- 𝐄𝐊𝐈𝐏𝐀 𝐀𝐕𝐀𝐋𝐈𝐀𝐃𝐎𝐑 𝐌𝐄𝐒𝐒𝐊 𝐀𝐕𝐀𝐋𝐈𝐀 𝐏𝐑𝐎𝐆𝐑𝐀𝐌𝐀 𝐌𝐁𝐁𝐒 𝐈𝐇𝐀 𝐔𝐍𝐏𝐀𝐙
- 𝐄𝐒𝐓𝐔𝐃𝐀𝐍𝐓𝐄 𝐌𝐁𝐁𝐒 𝐒𝐄𝐋𝐄𝐁𝐑𝐀 𝐋𝐎𝐑𝐎𝐍 (𝐈𝐍𝐔 𝐍𝐀𝐒𝐈𝐎𝐍𝐀𝐋 𝐈𝐍𝐃𝐈𝐀) 𝐁𝐀 𝐀𝐓𝐔𝐒 𝐈𝐃𝐀 𝐋𝐈𝐌𝐀 𝐍𝐔𝐋𝐔 𝐈𝐇𝐀 𝐔𝐍𝐏𝐀𝐙
- FCSH-UNPAZ ORGANISED AN ACADEMIC SEMINAR TO PRESENT THE RESULTS OF THE CONFLICT AND VIOLENCE RESEARCH THAT EXISTS
- THE UNPAZ MEAT DOCTOR CANDIDATES MEET WITH THE EAST TIMOR AMBASSADOR TO INDONESIA.














Komentáriu sira